ÚVOD

Len málo pojmov sa tak často vyskytuje v súčasných politických diskusiách ako pojem ľudských práv. Tento pojem predstavuje prakticko-politický koncept, ktorý je predmetom rôznych teoretických disciplín: politickej a právnej filozofie, politickej vedy či teórie práva. Definícia ľudských práv je pestrá. Je to inštitucionálna požiadavka obsahujúca pozitívne a negatívne povinnosti, ktorými sú politické inštitúcie viazané vo vzťahu k občanom. Sú to univerzálne morálne normy, ktoré sú odôvodnené božstvom, všeobecne zdieľanými presvedčeniami, ľudskou prirodzenosťou alebo hodnotami. Sú vnímané ako základné predpoklady ľudskej existencie. Je to právny vzťah v národnom a medzinárodným práve a pod.
V poslednom období sledujeme nárast apelu na ľudské práva. Z ľudskoprávneho hľadiska má tento apel niekoľko zdrojov. Po prvé, diskurz práva je prezentovaný ako jazyk priority. Práva sú „tromfy" v tom zmysle, že zaobchádzanie s ľuďmi v súlade s ich právami je nadradené podpore všeobecného prospechu alebo spoločného dobra. Práva sú hlavnou zložkou spravodlivosti. Majú prioritu nad všeobecným dobrom.
Druhý zdroj popularity práv spočíva v tom, že sú vnímané ako základ ľudskej dôstojnosti. Práva sú individuálne nároky, ktoré majú špeciálnu právnu silu. Potvrdzujú dôstojnosť každého ľudského života ako niečoho, čo si zaslúži najvyšší rešpekt. Všeobecná deklarácia ľudských práv z r.1948 stelesňuje tento cieľ vo vyhlásení: „Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti aj v právach." Aj preambula zdôrazňuje vieru „v základné ľudské práva, v dôstojnosť a v hodnotu ľudskej osobnosti." Ľudská dôstojnosť zohráva dôležitú úlohu aj v medzinárodnom diskurze o ľudských právach a v legislatíve. ...