Predslov

A. Sládkovič (1820 - 1872) v štyridsiatej tretej strofe básnickej skladby Marína zachytil problém vnímania prírody a krajiny človekom, ktorý je aktuálny aj v súčasnosti. Básnik vystríha čitateľa pred nevšímavosťou voči životnému prostrediu, upozorňuje na nedostatočné, povrchné poznanie jeho organickej a anorganickej zložky. Takýmto spôsobom Sládkovič varuje spoločnosť pred všadeprítomnou
nevzdelanosťou ako aj zníženou schopnosťou reflektovať neraz elementárnu re-alitu sveta okolo nás, fenoménmi, ktoré ovplyvňujú kreativitu a kritické myslenie ľudského jedinca. Iba poznanie získané štúdiom a proaktívnym prístupom k poznávaniu minulosti (vrátane historickej prírody a krajiny) z nás spraví lepších, vnímavejších - a múdrejších.
Približne sto rokov pred vydaním Sládkovičovej Maríny, v roku 1742, vyšiel vo Viedni štvrtý zväzok Vedomostí M. Bela o stoliciach v Uhorsku, v ktorom sa nachádza aj opis Nitrianskej stolice. Belove Vedomosti predstavujú v podmienkach slovenskej historiografie jedinečný, avšak donedávna menej študovaný naratívny prameň. Pri vysvetlení autorových charakteristík prírody a využívania krajiny
skúmaného územia v prvej polovici 18. storočia sa uplatnia predovšetkým schopnosti a precíznosť historického geografa (príp. priestorovo mysliaceho špecialistu - historika), vďaka čomu sme schopní vnímať prírodné pomery konkrétneho regiónu nielen ako zaujímavý materiálny systém, ale aj ako dedičstvo našej histórie. ...